feb11
people don't know how i feel. of course they can understand my situation but they don't know how i REALLY feel. i want to cry! i really want to. but my mom is here. hay.
ano ba dapat kong gwin? magsaluhan nlng tyo! cno p gusto sumali? ='(
hndi ko na tlaga alam ggwin ko. kung pano ko ssbhin at kung paano magreact sa mga bagay2. nttkot akong gumwa ng decision n pagsisisihan ko rin sa huli. ayko n msaktan. ayoko na. gusto kong maglabas ng sama ng loob pero ewan. d pwede d2. kse mhhalata na umiyak ako. asar. sa monday nlng. sa school...
i expected this day to be wonderful. guess wat. it was. *not really* msaya lng ako kse. khit ppno nlbas ko n nffeel ko. sobrang i need someone who can really understand me. and then poof. it became coco crunch.*korni* eh un. buti nmn meron pang nkakaintindi sakn.. thank you very much. i hope u know who u are.. sobrang kpag nwala k sakn. hndi ko kaya... db? friend... =') sori kung iniiwasan kta, sa totoo lng, msakit sakn un. sobra. pero un. alam mo nmn kung bkt db? sana msaya k ngaun. ayko mkita kng sad.. kse kpag sad friend ko, sad n dn ako.. and i feel bad 3x than how u feel..
to someone....
hay. thank you for the memories.. thank you for your advice.. thank you for your time, your love *as a friend* for your care and for everything you gave me.. thank you very much! hope you'll have a really nice day. wag mo kklimutn..andito lng ako plgi pra syo.. tutulungn kta.. promise :) *huuuuuug*

0 Comments:
Post a Comment
Subscribe to Post Comments [Atom]
<< Home